Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) od svojho vzniku eviduje v registri približne 55.000 vecí, z toho viac ako 36.000 bolo prijatých práve v tomto roku. Išlo hlavne o podania obchodnej spoločnosti v súvislosti s vymáhaním koncesionárskych poplatkov. Okrem toho sa však musel v priebehu roka ÚS SR vysporiadať s podaniami rokov 2001-2005 a rovnako rozhodoval aj v prípadoch komunálnych volieb z roku 2006.

Celoročnú činnosť tejto inštitúcie zhodnotila v rozhovore pre TASR predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková.

-Pani predsedníčka, blíži sa koniec roka, a to je čas bilancovania činnosti. Mohli by ste stručne zhrnúť tie najzávažnejšie návrhy, ktoré z vášho pohľadu v tomto roku pojednával Ústavný súd Slovenskej republiky?-
Za významné považujem všetky rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ale vás pravdepodobne zaujímajú veci, ktoré najviac zarezonovali na verejnosti. V prvom rade sú to rozhodnutia o návrhoch na konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR a medzi ne určite patria plenárne rozhodnutia o zákone v súvislosti s preukazovaním pôvodu majetku, zákone o autoškolách, o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, o sociálnom poistení, o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Nepochybne k nim možno zaradiť aj rozhodnutia v prípade legislatívnych noriem o obecnom zriadení, o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a o ochrane prírody a krajiny. Bolo ich omnoho viac, ale predpokladám, že tieto rozhodnutia najviac zaujímali verejnosť.

-Ústavný súd v priebehu roka riešil aj viacero podaní týkajúcich sa komunálnych volieb z roku 2006. Podarilo sa vám rozhodnúť vo všetkých prípadoch?-
Môžem konštatovať, že do konca tohto roka Ústavný súd Slovenskej republiky, tak ako sme si predsavzali, vyriešil všetkých 140 sťažností pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť komunálnych volieb z decembra 2006. Zo 45 podaní, ktoré boli prijaté na ďalšie konanie, bolo 23 zamietnutých, päť spojených s inými podaniami, jedno konanie bolo zastavené a ostatných 16 bolo rozhodnutých nálezom. Ak by som mala byť konkrétnejšia z týchto 16 nálezov vyhlásil Ústavný súd za neplatné voľby v mestách Sobrance, Dunajská Streda a ďalších 11 obciach. Výsledok volieb zrušil Ústavný súd v obciach Králiky a Smižany a rovnako zrušil aj rozhodnutie volebnej komisie v obci Sása.

-ÚS SR už raz na požiadanie predsedu vlády SR poskytol svoj názor, bolo to k zákonu o preukazovaní pôvodu majetku. Bolo by možné podať stanovisko aj k problému týkajúceho sa prezidentských volieb, kde existuje viacero právnických názorov na to, či je víťazom volieb kandidát, ktorý získa v prvom kole 50 percent + jeden hlas zúčastnených voličov alebo potrebuje na zvolenie v prvom kole 50 percent + jeden hlas všetkých oprávnených voličov. Nemyslíte si, že vopred poskytnuté stanovisko ÚS SR by mohlo pomôcť relevantným inštitúciám predísť následným možným problémom?-
K nálezu Ústavného súdu SR treba pristupovať ako k rozhodnutiam orgánu, ktorý má povahu konečného a najvyššieho interpreta Ústavy. Nie je teda možné, aby sme dali stanovisko hoci aj k tak závažnému problému, ktorý sa týka prezidentských volieb. Táto inštitúcia sa „vyjadruje” prostredníctvom svojich rozhodnutí po podaní kvalifikovaných návrhov. Naše právomoci a kompetencie sú presne zakotvené v Ústave a nie je možné, aby sme poskytovali takéto stanoviská. Na vysvetlenie by som chcela citovať iba jednu podmieňovaciu vetu, ktorú som napísala v liste predsedovi vlády v súvislosti so zákonom o preukazovaní majetku. „Ak by Národná rada Slovenskej republiky prijala identický zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý by bol v rozpore s princípmi, ktoré v predchádzajúcom náleze Ústavný súd Slovenskej republiky, čo sa týkalo jeho neústavnosti, vyslovil, iba vo forme ústavného zákona len preto, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vylúčil z jeho možného opätovného preskúmavania, znamenalo by to vo svojej podstate priame narušenie princípov právneho štátu.” Postup zákonodarcu by bol v takomto prípade protiústavný.

-Do histórie slovenského ústavného súdnictva sa práve končiaci rok určite zapíše ako rok, kedy bolo prijatých historicky najviac podaní od jednej spoločnosti. Mám tým na mysli Lawyer Partners. Ako chce ÚS SR zvládnuť túto agendu a kedy sa dá očakávať konečný verdikt?-
V tomto prípade ide v zásade o dve etapy. V prvom rade chcem zdôrazniť, že Ústavný súd Slovenskej republiky už rozhodol o všetkých 44 podaniach obchodnej spoločnosti Lawyer Partners z roku 2006 namierených proti okresným súdom, ktoré neprijali podania v elektronickej podobe podpísané so zaručeným elektronickým podpisom. V súčasnosti evidujeme ďalších takmer 34.000 podaní z roku 2008 namierených proti viacerým okresným súdom pre prieťahy v súdnom konaní. Pevne verím, že to zvládneme v priebehu budúceho roka. Veľká časť týchto podaní je už v súčasnosti vo vysokom štádiu rozpracovanosti.

-Stále sa čaká na to, kedy podpredseda ÚS SR Milan Ľalík predloží návrh na predbežné prerokovanie podania, ktorým poslanci NR SR napadli zákon o mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic.-
To je otázka, ktorú nám kladú novinári takmer denne. Odpoveď je jednoduchá,: keď bude mať sudca – spravodajca vec pripravenú na predbežné prerokovanie v pléne Ústavného súdu.

-Poslanci v tomto podaní okrem iného požadujú pozastavenie účinnosti sporných ustanovení zákona. Kedy sa bude týmto ÚS zaoberať?-
V zmysle zákona o ústavnom súde najskôr vtedy, keď návrh bude prijatý na začatie konania. Zatiaľ návrh predložený nie je a preto sa plénum Ústavného súdu nemôže zaoberať ani pozastavením účinnosti zákona.

-Na vypracovanie príslušného návrhu sa čaká od 16. januára. Je bežné, aby sudca – spravodajca pripravoval návrh na prerokovanie takmer rok?-
Najskôr by som chcela podotknúť, že sudca – spravodajca ešte nemá k dispozícii všetky podklady pre vypracovanie takéhoto návrhu. A čo sa týka druhej časti otázky, chcem povedať, že ide o bežný postup a pri komplikovanejších veciach, ako je aj táto, sa to stáva. Máme aj staršie veci, ktoré ešte neboli predložené ani na predbežné prerokovanie pléna ÚS SR. Napríklad od 16. novembra 2006 máme v takom stave návrh o súlade nariadenia vlády k vyhláseniu Národného parku Veľká Fatra a vyhlášky MŽP SR k vyhláseniu Chráneného vtáčieho územia Sysľovské polia. Okrem toho od októbra 2007 sú na súde dva návrhy o súlade niektorých ustanovení zákona o sudcoch a prísediacich a od 20. decembra 2007 návrh o súlade ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

-Aké podklady už sudca spravodajca má k dispozícii a čo je ešte potrebné doplniť?-
Na túto otázku Vám nemôžem odpovedať, pretože podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám Ústavný súd SR nesprístupňuje informácie, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti, okrem rozhodnutí, alebo o výsledku konania. Tým však nechcem povedať, že by sa v spomínaných veciach nič nerobilo, ako sa to niekedy objavuje v médiách. Sudcovia na tom priebežne pracujú. Žiadajú si stanoviská, dožiadania, vyjadrenia, odborné posudky. Takže v tomto smere stojím za sudcami Ústavného súdu, ja priebežne kontrolujem stav vecí, zvlášť tých, na ktorých má verejnosť záujem a treba pripomenúť, že sa ešte stále potýkame s “dedičstvom” nevybavených vecí z predchádzajúceho funkčného obdobia Ústavného súdu. Z rokov 2001-2005 už máme z pôvodne 80 len štyri neukončené plenárne veci a tie sú pripravené na rokovanie pléna ÚS SR, s čím môžem vyjadriť spokojnosť.

-Už nejaký čas sídlite v nových priestoroch, počas roka však prebiehali ďalšie rekonštrukčné práce. Čo sa na budove ÚS v tejto súvislosti ešte realizuje?- Momentálne už nič. Tento rok sme ešte dokončili tie časti hlavnej budovy, ktoré neboli predmetom pôvodnej rekonštrukcie komplexu Jiskrových kasární na sídlo Ústavného súdu v rokoch 2003-2005. Opravila sa fasáda s náterom, vymenili sa okná a strešná krytina. Som rada, že sa nám podarilo pre Košičanov predĺžiť životnosť a energetickú hospodárnosť objektu národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je sídlom Ústavného súdu SR. V tomto smere (čo sa týka zveľaďovania a zachovávania hmotnej kultúry) totiž Slovensko zaostáva za mnohými krajinami. Stačí sa pozrieť k našim susedom Čechom.

-Pri nástupe do funkcie bolo vašou prioritou aj zriadenie kontaktného miesta ÚS v Bratislave, ako ďaleko ste pokročili s realizáciou tejto myšlienky?- Možnosť zriadenia detašovaného pracoviska Ústavného súdu SR v hlavnom meste SR je daná v zákone o ústavnom súde. Naďalej to zostáva jednou z mojich priorít. Stále je však táto otázka v štádiu riešenia a nechcela by som predbiehať. Výhodou takéhoto pracoviska by bolo podávanie návrhov priamo v hlavnom meste a možnosť pre sudcov ÚS SR pojednávať v Bratislave v senátnych alebo plenárnych veciach. Sú podujatia, napríklad medzinárodného odborného charakteru, ktoré sa konajú v hlavnom meste a v tomto prípade by to bolo aj ekonomicky výhodné. Predpokladám, že v priebehu roka 2009 poskytnem verejnosti konkrétnejšie informácie.