(TASR) – Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil v utorok 14. októbra rozsudok v prípade Ivan Čavajda proti SR.
Ako pre TASR uviedol Ján Zanovit z Tlačového a informačného odboru Ministerstva spravodlivosti SR, ESĽP rozhodol, že sťažovateľom iniciované konanie o neplatnosti skončenia služobného pomeru nepožíva ochranu článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Sťažovateľ žaloval SR pre porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného Dohovorom. “Ďalej namietal porušenie slobody prejavu, zákazu diskriminácie a zákazu zneužitia práv. K porušeniu práva malo prísť v konaní o neplatnosti skončenia služobného pomeru a v konaní na ochranu osobnosti,” ozrejmil.
Sťažovateľ namiesto toho, aby v rámci správneho súdnictva žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru v Policajnom zbore, podal žalobu, o ktorej všeobecné súdy nemali právomoc rozhodnúť. “Z tohto dôvodu bolo konanie zastavené, a teda vnútroštátne súdy nerozhodovali o jeho ‘občianskych právach a záväzkoch’ v zmysle aplikácie Dohovoru,” podčiarkol. Európsky súd preto túto námietku zamietol ako nezlučiteľnú s ustanoveniami Dohovoru.
Námietku týkajúcu sa údajnej nespravodlivosti konania na ochranu osobnosti ESĽP zamietol pre nevyčerpanie vnútroštátneho prostriedku nápravy – ústavnej sťažnosti. Z tohto istého dôvodu zamietol aj sťažnosť týkajúcu sa dĺžky konania na ochranu osobnosti. “Ďalšie námietky týkajúce sa slobody prejavu, zákazu diskriminácie a zákazu zneužitia práv ESĽP zamietol ako zjavne nepodložené,” uzavrel Zanovit.
Európsky súd posudzoval iba konanie pred okresným súdom, ktoré trvalo viac ako deväť a pol roka. ESĽP nepovažoval sumu priznanú ústavným súdom vo vzťahu k neprimeranej dĺžke tohto konania prebiehajúceho za dostatočnú a konštatoval, že sťažovateľa možno aj naďalej považovať za poškodenú osobu. Rozhodol, že dĺžka konania bola v tomto prípade neprimeraná, čím došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci v primeranej lehote.
Dĺžkou napadnutých konaní sa zaoberal aj Ústavný súd SR. Ten v roku 1999 na základe podnetu Čavajdu konštatoval zbytočné prieťahy v oboch napadnutých konaniach. Opakovane v roku 2005 ústavný súd konštatoval zbytočné prieťahy v konaniach. Z tohto titulu priznal ESĽP sťažovateľovi, aj s prihliadnutím na svoj nález z roku 1999, primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50.000 Sk (1659 eur). Okrem toho prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Čavajda požadoval päť miliónov Sk (165.969 eur) ako náhradu nemajetkovej ujmy a 54.000 Sk (1792 eur) ako náhradu nákladov a výdavkov. ESĽP priznal sťažovateľovi 3000 eur (90.378 Sk) za nemajetkovú ujmu a 400 eur (12.050 Sk) z titulu nákladov a výdavkov. Zvyšok jeho nárokov zamietol.