Domáce násilie

Násilie
16.10.2007 – Správy

VIDEO STV

Domáce násilie sa nedá úplne odstrániť, existujú však spôsoby ako mu predísť.

Rencor – hej, je to znasilnenie, aj ked zrejme by bol problem to dokazat. Ale staci aby to baba oznamila na policii a potom sla na vysetrenie na gyndu, tam sa ukazu trhlinky ktore sa pri dobrovolnom sexe nevyskytuju.
Otazne je preco je s nim ked s nim nechce mat sex. To sa proste nemoze skoncit dobre. Navyse, ked chlap svoju frajerku/zenu znasilni, vacsinou ju uz parkrat predtym zmlatil. A ked to spravil parkrat opity, tak to raz spravi aj triezvy. Takze ked je to nejaka tvoja znama, tak by si si mozno s nou mohol pokecat, aby tvoj kamos neskoncil v base.

A co v takom prípade, keď vieme,že dcera je psychycký vydieraná,odrezaná od spoločnosti rodiny, kamarátok,má vypnutý telefón lebo dotyčny partner si neželá aby komunikovala s okolím s rodinou, pretože sa zrejme obáva, že by jej rupli nervy a konečne by sa spamätala,trpí sama to priznala,jej partner nerobí, majú spolú dieťa, ktoré nato dopláca.Dieťa chodieva na prechádzky len min.,aj to väčšinou keď ho zoberú nejaký príbuzni u ktorých momentálne sú, dcéra totiž nejde, alebo nemôže ísť sama von s malým a jej partner vstava tak pred obedom, keď malý ide už druhýkrát spať.Všetci traja žiju vlastne z materskej, lebo tvrdia, že ako rodičia majú na tie paniaze obaja nárok, ale keď sa dcéry opytam, čo bude jesť malý odpovie mi, že to čo doma bude, teda tam kde práve su, teda nemá ani poňatia, čo to práve dnes bude.
Je si vedomá, že možno malému nie je schopná dať, čo by potreboval ,ale nepripusti, že partner by sa mal starať tiež, aby mali z čoho existovať, ale partner je nedotknutelný, keď na ňu tlačíme, že tak nemôže žiť, aby ju partnel vydieral, bil, obmädzoval, žil z materskej bráni ho a berie vinu na seba pritom je už až do oči bijuće, že robiť jej partner nechce žije na úkor v rodine v ktorej práve sú a keď sa táto rodina ozve tak jednoducho sa zbalia a prerušia kontakt a trest pre rodinu je, že dcéra sa nesmie s nami kontaktovať a malý sa s nami nesmie stýkať hoci nás zbožňuje, pretože to boli preňho 2 hodiny kedy mohol ísť von, kedy nemal problém, že je hladný, keď si ho niekto všímal, že existuje.Viem, že sa dcéra s ním stále háda len, čo sme zavreli dvere, ale ke´d sme sa ktomu vrátili zataji všetko, ako jej mám pômocť, keď modriny sú dokazatelne, že je vynervovaná totálne tiež vititelne, malý tiež d´á vedieť o tom, čo sa odohrávalo za dverami, je vyplašený má v apríli 2 roky veľmi slabo rozpráva, ale pritom strese, ktorý prežíva…čo robiť, neviem, dá sa im vôvec pomôc alebo sa musí stať tragédia, aby mohol niekto zasiahnuť..

som obetou domaceho nasilia v anglicku, dostala som sa az na sud vypovedla som dva dni, fotky ako dokaz boli predlozene policiou, vsetko sa odohralo pred ocami mojich deti, roky ma obmedzoval a sebavedome panoval nadomnou sud ho uznal nevinnym. Ja sa pytam ako je to mozne kde je spravodlivost ako moze niekto kto je ozastnou obetou hladat pomoc ked mu koniec koncov ani sud neuveri a rozhodne v prospech toho druheho

pre rada z 16.2.09
moj názor je: zoberte ju od manžela čo najskôr. Všetko o čo sa nepokúsite, budete neskôr ľutovať. Musíte ju presvedčiť, že to robí pre svoje dieťa…
Dcéru pravdepodobne brzdí to čo každého človeka: hanba z nezvládnutia situácie a strach zo samoty. Bude potrebovať veľa Vašej podpory. Musíte ju uistiť, že stojíte pri nej za každú cenu.

POznám ten pocit,tiež som v pod.situácii,bojím sa manžela a nemám odvahu s tým nič urobiť.Bil ma,psychicky týral,a ja už neviem čo robiť.To čo cítim nie je láska,ale ani nenávisť,neviem to definovať.Chcem len vypadnúť z tohto prostredia len sa bojím ako to zvládnem sama.

Mila Lila, ten pocit poznam velmi dobre, je to lutost. Tiez poznam strach, ktory mi nedovolovat nie reagovat, ale ani dychat. Vsetok vsak zmizol, ked zacala mat problemy aj moja dcerka. Pred 2,5 rokom som zacala svoj zivot s majetkom zbalenym do styroch igelitiek, teplakovou supravou, co som mala na sebe a spiacou dcerkou v naruci. Bez pomoci rodiny a priatelov by som to vsak asi nebola zvladla (do mojho posledneho dna im bude patrit moja nekonecna vdaka) Boj este neskoncil, vdaka nasmu pravnemu systemu a korupcii to nie je lahke. Moj byvaly manzel skoncil s podmienkou na dva roky (prokurator ziadal 13 rokov, potom si clovek uvedomi ake divadlo to bolo!) , a najnovsie aj s medzinarodnym zatykacom… Vyzivne neplati (naco, ked mama je sikovna, nie?). On potreboval 7 rokov na to, aby ma znicil, mne stacili dva a pol. Kto vyhral? Nikto. Ale ja som ziskala velmi vela: pravo na vlastny nazor, ludsku dostojnost, pokojny spanok… A to najdolezitejsie: moja dcerka je zdrave, stastne dieta. Ale musim priznat, ze cesta bola dlha a trnista. A to este nie je koniec… Prajem vela stastia, pevne nervy a hlavne odvahu! L.

…aj moja sestra prezila nieco podobne, trpela psychicky i fyzicky…jedneho dna si tiez povedala dost, vtedy to uz bol boj o prezitie…pomohame jej ako sa len da, dotycny vdaka nasemu “uzasnemu” systemu, dostal pokutu 1000Sk… su rozvedeni, ale zial ona patri medzi tie, ktore si vonkoncom nemozu povedat, ze moze konecne dychat…teror pokracuje….a je strasne nemat vychodisko:( kriminalnikom vzdy vsetko prejde…