7. júla 1998 – V Zbierke zákonov č. 214/1998 bolo zverejnené nasledovné Rozhodnutie predsedu vlády SR o amnestii: “Predseda vlády Slovenskej republiky, využívajúc svoje právomoci podľa čl. 105 ods. 1 a čl. 102 písm. i) Ústavy SR v záujme odstránenia sporov o výklad rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998, uverejneného pod č. 55/1998 Z. z., vyhlasuje toto rozhodnutie o amnestii: Čl. II – Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961, do cudziny, ku ktorému malo dôjsť 31. augusta 1995.” Rozhodnutie podpísal predseda vlády SR Vladimír Mečiar v zastúpení prezidenta SR.
8. decembra 1998 – Po parlamentných voľbách nový premiér a zastupujúci prezident Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda podpísal Rozhodnutie o amnestii. Vypustením niektorých článkov z rozhodnutí o amnestii, ktoré udelil jeho predchodca a zastupujúci prezident Vladimír Mečiar 3. marca a 7. júla 1998, umožnil Mikuláš Dzurinda svojím rozhodnutím konať v kauzách Zmarené referendum a Únos občana Michala Kováča ml.
26. januára 1999 – Senát Ústavného súdu SR na neverejnom zasadnutí predbežne prerokoval podanie skupiny 34 poslancov Národnej rady SR za HZDS z 5. januára 1999, ktorí žiadali o výklad článku 102, písmeno i Ústavy SR v súvislosti s minuloročným decembrovým rozhodnutím premiéra SR Mikuláša Dzurindu v zastúpení prezidenta o amnestii.
1. februára 1999 – Polícia zadržala bývalých funkcionárov SIS Jaroslava Svěchotu a Róberta B., ktorí sú obvinení zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny a lúpeže v spolupáchateľstve
4. februára 1999 – Po potvrdenom doručení rozhodnutia účastníkom konania Ústavného súdu SR zverejnil jeho výsledok. Ústavný súd rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť ani zmeniť.
4. februára 1999 – Poslanec HZDS a bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Ivan Lexa podal podnet generálnemu prokurátorovi SR Milanovi Hanzelovi na prešetrenie údajne nezákonných postupov orgánov činných v trestnom konaní v prípade zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny.
23. februára 1999 – Rádiu Twist sa podarilo získať zvukovú nahrávku, ktorá údajne súvisela s únosom Michala Kováča mladšieho.
26. marca 1999 – Vyšetrovateľ odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti doručil do parlamentu žiadosť o vydanie súhlasu na ďalšie – v poradí už siedme trestné stíhanie poslanca NR SR Ivana Lexu a vyslovenie súhlasu na jeho vzatie do vyšetrovacej väzby.
9. apríla 1999 – Národná rada SR hlasovaním rozhodla, že vydáva poslanca HZDS Ivana Lexu na trestné stíhanie, čím bol zbavený imunity. Vyšetrovateľ doručil do parlamentu žiadosť o schválenie návrhu, aby bol I. Lexa vzatý do vyšetrovacej väzby, pretože je dôvodné podozrenie, že na slobode by mohol mariť vyšetrovanie svojej trestnej činnosti.
15. apríla 1999 – NR SR návrhu vyšetrovateľa vyhovela. Ivan Lexa bol na základe návrhu prokurátora vzatý do vyšetrovacej väzby.
19. júla 1999 – Po 95 dňoch Ivana Lexu prepustili.
26. októbra 1999 – Prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal Michal Kováč ml. prvý senát Ústavného súdu SR o priznanie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní vedenom na základe podnetu Jaroslava Svěchotu. Ten ako navrhovateľ namietal porušenie jeho ústavných práv Ministerstvom vnútra SR a Krajskou prokuratúrou v Bratislave.
27. októbra 1999 – Ústavný súd SR nepriznal Kováčovi juniorovi postavenie vedľajšieho účastníka v konaní vo veci bývalého námestníka riaditeľa SIS Jaroslava Svěchotu. Kováč ml. sa na základe rozhodnutia senátu mohol na pojednávaní zúčastniť iba ako verejnosť.
26. februára 2000 – Kauza Technopol sa pre Michala Kováča mladšieho definitívne skončila. Štvrtá trestná komora Krajinského súdu Mníchov 1 pod vedením predsedajúceho sudcu Hansa Schmida rozhodnutím z 23. februára 2000 s konečnou platnosťou zastavila šesť rokov trvajúce konanie voči M. Kováčovi ml. Dôvodom bola skutočnosť, že súd dospel k názoru, že sa nedá očakávať Kováčovo odsúdenie. Syn slovenského exprezidenta bol v Nemecku obvinený kvôli podozreniu z účasti na podvode, vo finančnom vyčíslení presahujúcom dva milióny dolárov.
Máj 2000 – Podľa denníka Nový deň Ivan Lexa pravdepodobne opustil územie Slovenska.
27. novembra 2000 – Bratislavský krajský prokurátor podal na Krajskom súde v Bratislave obžalobu na poslanca Národnej rady SR a exriaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu. Vinil ho z trestného činu zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny.
5. mája 2001 – Kaucia vo výške milióna šilingov, ktorú zaplatil za svojho syna exprezident SR Michal Kováč za jeho prepustenie, prepadla v prospech Nemecka. Sumu v prepočte tri milióny Sk si bývalý prezident Kováč požičal od amerického podnikateľa slovenské pôvodu Lea Danihelsa.
29. júna 2001 – Trestné stíhanie obvineného Ivana Lexu a spol. v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny senát Okresného súdu Bratislava III. na neverejnom zasadnutí zastavil.
5. júna 2002 – Krajský súd v Bratislave potvrdil zastavenie trestného stíhania bývalého riaditeľa SIS Ivana L. a spol. v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny.
14. júla 2002 – Polícia v Juhoafrickej republike zadržala poslanca a bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu.
22. augusta 2002 – Generálna prokuratúra chcela obnoviť kauzu únosu Michala Kováča mladšieho.
20. decembra 2002 – Najvyšší súd (NS) SR na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry SR proti zastaveniu trestného stíhania v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny. Senát NS SR konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra Vladimíra Mečiara z roku 1998. Vychádzal pritom z predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu SR. Rozhodnutie NS SR je právoplatné a nie je možné proti nemu podať odvolanie. ©TASR 2008
